Život ľudu detvianskýho je názov novej knihy, ktorá v súčasnosti prichádza na knižný trh. Kniha má podtitul Historicko-demografická a kultúrna sonda do každodenného života na Podpoľaní v dlhom 19. storočí. Jej autorom je historik Ján Golian, s ktorým sme sa porozprávali ešte pred oficiálnym predstavením knihy verejnosti.

Skúste stručne popísať o akú knihu ide?

Kniha je vedeckou publikáciou, ktorá v niektorých častiach svojim jazykom, vizuálom a spracovaním sa snaží priblížiť aj bežnému čitateľovi či ľuďom zaujímajúcich sa o minulosť Podpoľania. Ide teda o odborno-popularizačnú knihu, kde sa čitateľ dozvie o sociálnych dejinách regiónu v 19. storočí, ďalej o demografii, teda dejinách rodiny (narodení dvojičiek, nemanželských deťoch, sobášoch, konkubinátoch…), o tom ako sa o Detve a Detvanoch písalo v dobových novinách a publikáciách, tiež o tom kto všetko navštevoval región či o zaujímavostiach z každodenného života Podpoľancov. K knihe nájdete sťažnosti a spory Detvanov s vrchnosťou, ale napríklad aj humorné pasáže o zlozvykoch Podpoľancov, alebo zmienky o tamojších žobrákoch a tulákoch. 

Prečo práve „ľud detviansky“? Aký je váš vzťah k Detve?

Som rodák z Detvy a prvých takmer dvadsať rokov som žil na Podpoľaní. Preto som sa rozhodol venovať historicko-demografickej analýze svojho rodného kraja vo svojej doktorskej práci, z ktorej vychádza aj táto publikácia. Popri základnom výskume matrík sa k téme pripojili ďalšie otázky, a preto som sa dostal aj ku skúmaniu každodennosti, či stereotypov, ktoré sa o detvianskom regióne a jeho obyvateľov v 19. storočí šírili.

Ako dlho trvala príprava a čo všetko zahŕňala?

Ako som uviedol, kniha vychádza z mojej dizertačnej práce, ktorú som následne dopĺňal o nové, zaujímavejšie témy. Dá sa povedať, že popri práci na iných témach, som sa výskumu Podpoľania venoval takmer celé desaťročie, počas ktorých som o podpolianskom obyvateľstve publikoval takmer dvadsať vedeckých štúdií a knižných kapitol. Môj výskum dokazuje, že skúmanie regionálnej témy nemôže zostať len na lokálnej úrovni. Pre zodpovedanie otázok som bol viackrát v budapeštianskych archívoch, používal som databázy rakúskych, maďarských či amerických online archívov a knižníc. Téma je z hľadiska vedeckých nárokov podľa môjho názoru a rovnako aj tvrdení jej recenzentov solídne spracovaná.

Prečo práve 19. storočie?

Keď počujeme o 19. storočí, väčšine z nás sa vynorí synonymum o tvrdej maďarizácii a akejsi čiernej etape našich dejín. Ja túto etapu vidím ako obdobie kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho progresu, v ktorom sa spoločnosť modernizovala natoľko, že jej princípy existujú doteraz. Aj pre Detvu a jej región je toto obdobie veľmi kľúčové. Absolútne sa nestotožňujem s marxistickým pohľadom, že pred založením PPS-ky bol región zaostalý a v ničom významný. Kniha ukazuje presný opak. Do Detvy chodila celá plejáda spisovateľov, národovcov, vznikla tu významná maliarska kolónia, viacerí tunajší kňazi boli literárne a publicisticky činní a koniec koncov, Detva (aj so súčasnou Hriňovou a ďalšími obcami) bola v roku 1869 siedmym populačne najväčším mestom na území Slovenska. Rovnako veľká ako Trnava, či väčšia ako Nitra. Aj to je dôvod, prečo sa máme pozerať do 19. storočia, ktoré nám môže odkryť viaceré dnes zabudnuté skutočnosti.

Plánujete pokračovať ďalej napríklad iným storočím?

Pri práci historika sa obdobie, ktorému sa venuje nedá a nemôže meniť „na počkanie“. Ja sa venujem tzv. „dlhému“ 19. storočiu, teda etape od konca 18. storočia až do prvej svetovej vojny. V týchto medzníkoch sa bádateľsky pohybujem a tam sústreďujem svoju prácu. Momentálne mám rozpracovaných niekoľko iných tém, no k Detve by som sa chcel vrátiť. Vidím veľký potenciál v ďalšom skúmaní dejín Podpoľania. Uvidíme však čo prinesie budúcnosť.

Mgr. Ján Golian, PhD. (1986) sa bádateľsky venuje historickej demografii, dejinám každodennosti, historickej antropológii a vybraným procesom slovenského národného hnutia v dlhom 19. storočí. Doktorát získal v roku 2014 na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde pôsobí ako odborný asistent. Absolvoval viacero študijných a výskumných pobytov v Českej republike, Poľsku a Rumunsku. Je spoluautorom a zostavovateľom šiestich vedeckých monografií, v ktorých sa venoval osobnostiam pôsobiacim na Podpoľaní. V knihe (ne)známe príbehy (2017) spracoval život detvianskych kaplánov Karola Antona Medveckého a Andreja Truchleho Sytnianskeho, do knihy (ne)obyčajný život farára (2018) pripravil kapitolu o farárovi z Detvianskej Huty Petrovi Tomkuljakovi. Je autorom vyše štyridsiatich odborných štúdií, monografických kapitol a článkov publikovaných na Slovensku i v zahraničí.

Prvá verejná prezentácia publikácie Život ľudu detvianskýho sa uskutoční vo štvrtok 28. novembra 2019 o 17.30 hod. v priestoroch Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja na Námestí SNP v Banskej Bystrici. V stredu 4. decembra o 17.00 hod. ju autor predstaví v Mestskom kultúrnom stredisku v Hriňovej a vo štvrtok 5. decembra o 16.30 hod. v Podpolianskom múzeu v Detve.

Milan Suja