Priestor pred Gymnáziom Detva vybrali v pondelok 11. novembra na pozorovanie prechodu planéty Merkúr popred slnečný disk. Práve Gymnázium Detva a Miestna organizácia Slovenského zväzu astronómov pozorovanie zorganizovali.

Vôbec to nevyzeralo sľubne. Učiteľ fyziky a informatiky František Strýček, ktorý je zároveň členom detvianskej organizácie Slovenského zväzu astronómov, sa snažil ako mohol, no proti prírode bol bezmocný. A príroda, lepšie povedané obloha, si robila čo sa jej zachcelo. Od rána bolo zamračené a popoludní, keď sa malo pozorovanie začať, chvíľami poodhalila Slnko, no vzápätí ho opäť zahalila oblakmi. Slnko vykúkalo doslova iba na niekoľko sekúnd. Ešteže na pozorovanie bol dostatok času, veď Merkúr mal prechádzať popred slnečný kotúč až do večera.

Trinásťkrát za storočie

„Tento rok je to u nás najzaujímavejší úkaz,“ povedal František Strýček. Merkúr sa presúva popred Slnko iba trinásťkrát za jedno storočie, najbližšie sa tento jav zopakuje v roku 2032. Vždy je to v máji alebo v novembri.

Merkúr je veľmi malý. Pozorovať ho voľným okom na slnečnom pozadí je pre bežného človeka nemožné. Musí použiť ďalekohľad, a taktiež aj nejaký filter, inak by si zničil zrak. Aj pri pondelkovom pozorovaní sa práve bezpečnosť zdôrazňovala najviac. „Pre astronóma je pozorovanie Slnka veľmi nebezpečné. Stačí jedna chyba a môže oslepnúť,“ vysvetlil Strýček.

Špendlíková hlavička

„Robíme viaceré aktivity, napríklad pri zatmení Slnka. Alebo sme pozorovali prechod Venuše. Vždy pozveme aj základné školy a odozva je takáto,“ povzdychol si nespokojne riaditeľ Gymnázia Detva Pavol Lalík. Až na pár gymnazistov a ich učiteľov prechod Merkúra v pondelok nezaujal nikoho. Možno neverili, že sa pri toľkých oblakoch vôbec nejaké pozorovanie bude dať robiť. A možno mali iné plány, ako bolo hľadať uprostred studeného a sychravého dňa hľadať špendlíkovú hlavičku na slnečnom disku. Pretože práve tak Merkúr aj vyzeral, ako hlavička špendlíka na okraji Slnka. S pribúdajúcim časom sa pomaličky posúval do stredu.

Svietime stále viac

Oblaky sú väčšinou najväčším nepriateľom astronómov. A ešte priveľa svetiel. Aj preto sa jedno z najlepších miest v regióne na pozorovanie oblohy nachádza na Látkach v časti Mláky. Naposledy sa tam astronómovia stretli v októbri, prišlo až štyridsať ľudí z celého Slovenska. Obecne platí, čím vyššie, tým lepšie, a taktiež čo najďalej od miest, pretože každé mesto sa v noci odráža na oblohe.

Svietime nielenže viac ako je potrebné, no svietime aj zlým smerom. Najhoršie je vodorovné svetlo. Svetelné znečistenie je veľmi závislé na druhu použitého osvetlenia. Stačí keď sa používa nesprávne spektrum svetla a mesto doslova žiari. V minulosti, keď sa človek pozrel na oblohu, videl všetky hviezdy. Dnes vidieť z mesta iba tie najjasnejšie. Zábery z vesmíru ukazujú, že planéta svieti stále viac a viac. Najviditeľnejšie je to najmä v Európe.

„V Čechách už napríklad nemajú prirodzenú tmu, u nás je to napríklad v Poloninách, kde je Park tmavej oblohy. Je to vďaka tomu, že sú odtiaľ mestá ďalej,“ vysvetlil Strýček. Podľa neho ale vysoká vlhkosť v Poloninách spôsobuje astronómom problémy, a preto sú niekedy na Látkach vhodnejšie podmienky. Keby ste hľadali najlepšie miesto na pozorovanie oblohy na celom svete, museli by ste navštíviť púšť Atakama v Čile.

V školách sa už neučí

Miestna organizácia Slovenského zväzu astronómov v Detve nemá veľa členov, tí sú nielen z Detvy, ale aj z Korytárok, Vígľaša či Zvolenskej Slatiny. Ani astronomický krúžok na gymnáziu nie je veľký, no pár mladých astronomických nadšencov je aj na detvianskych základných školách. Podľa Františka Strýčka, sa astronómii nevenuje v školách takmer žiadna pozornosť. „V školách sa vôbec neučí, dokonca ani na gymnáziách. Trochu sa spomína iba vo fyzike a geografii. Pritom niekedy mali deviataci vo fyzike celú kapitolu o astronómii,“ doplnil učiteľ.

Text: Milan Suja

Foto: Milan Suja, František Strýček