Prvé čo človeku pri pohľade naň roky napadlo bolo – zaslúžil by si viac. Trvalo to celé desaťročia, kým sa známy Vagačov dom v Detve pravdepodobne dočkal lepších časov. Sídlo prvej bryndziarne na Slovensku a zrejme aj na celom svete. Bryndzové halušky hrdo považujeme za svoje národné jedlo, pritom pri prvej bryndziarni sme o hrdosti doteraz nemohli hovoriť ani omylom. Hrdosť nahradila hanba.

Upravené priečelie Vagačovho domu veľa nehovorí o stave vo vnútri. Aj severná stena je s ním v ostrom kontraste, no nie je to na škodu, veď poskytuje dokonalý prehľad o materiáloch, z ktorých bol dom postavený. Spodná časť z kameňa, vrchná z tehly.

Mojou úlohou je zistiť viac. O prácach, ktoré po rokoch stagnácie, prinesú medzi staré múry nový život. O budúcnosti, ktorá sa minulosti neobráti chrbtom. O mieste, kde sa budeme príjemne cítiť.

Pred budovou sa stretávam so súčasným majiteľom Martinom Doskočilom. Slávnu budovu kúpil pred niekoľkými rokmi, predchádzajúci majiteľ ju začal prerábať na penzión, no svoj zámer nakoniec nedokončil. Našťastie. Vagačov dom síce mohol skončiť aj ako predajňa čínskeho tovaru, no penzión by asi tiež nebol najvhodnejším riešením.

Pôvodná dlažba

Rekonštrukcia Vagačovho domu sa už od začiatku spája s vybudovaním pivovaru. Titulky typu „Z bryndziarne bude pivovar.“ už párkrát obleteli Slovensko. Celkom ma poteší zistenie, že u Martina Doskočila nejde iba o pivo. Nefalšované nadšenie, s akým rozpráva o histórii domu, rodiny Vagačovcov, alebo o svojich plánoch je nákazlivé. Robotníkov pracujúcich na rekonštrukcii priestorov oslovuje krstnými menami. Kontroluje hotovú prácu, spytuje sa na postupy… O každej miestnosti mi niečo vyrozpráva. Alebo aj nie, veď pamätníkov slávnych časov už takmer niet. A keď, tak sa musia presunúť ďaleko do svojho detstva.

Prechádzame schodiskom, chodbami a miestnosťami, ktorých steny sú na 90 percent hotové. Na niektorých chýba už len náter. Podlahy sa striedajú, nikde kráčame po novom betóne, inde vidíme pôvodnú dlažbu. V niektorých miestnostiach sa zachovali aj pôvodné parkety. Neskončia ako palivo, po prebrúsení a riadnom ošetrení, budú slúžiť ďalej.

Od knižnice po kovovýrobu

Vagačov dom začali stavať v roku 1908, v rovnakom čase vyrástol aj neďaleký mestský dom. Nadstavba pribudla v rokoch 1932 až 1933. Dom je jednou z najhodnotnejších budov v Detve, no napriek tomu nie je zaradený medzi pamiatky a nový majiteľ má pri jeho rekonštrukcii voľné ruky. Nemusí dodržiavať prísne pravidlá pamiatkarov, tie si stanovil sám. „Čo sa dá zachrániť, to zachránime. Pokiaľ je to možné, snažíme sa všetko prispôsobiť pôvodnej podobe,“ hovorí majiteľ Vagačovho domu Martin Doskočil. Po vyhnaní Vagačovcov slúžil dom na rôzne účely, od knižnice až po kovovýrobu. Každá činnosť na ňom zanechala nejakú stopu. Na čo skutočne slúžila každá miestnosť v dome sa dnes už nedá zistiť. Fotografií vnútorných priestorov sa veľa nezachovalo a keď, už nie sú dobre čitateľné.

Vagačovci z Detvy odchádzali narýchlo, mali iba pár hodín na to, aby sa zbalili. Časť vybavenia domu stihli rozdeliť do spriaznených rodín. Práve na tie sa chce Doskočil obrátiť. Ak to nepôjde, dá vyrobiť repliky nábytku z tridsiatych rokov minulého storočia.

Do salónu deti nesmeli

„Moja prvá myšlienka bola urobiť tu kaviarničku s čitárňou a spomienkový priestor na Vagačovcov,“ vysvetľuje majiteľ. Stojíme v miestnosti na prvom poschodí, kedysi v nej mal spálňu Alexander Vagač. Nebude obyčajnou kaviarňou, ale miestnosťou plnou kníh, kde by občas chceli organizovať autorské čítania. Dôležitejší ako zisk z predaja kávy či iných nápojov bude kultúrno-spoločenský rozmer. To platí aj v ďalšej miestnosti, kde v spolupráci s múzeom vytvorí pamätné miesto Vagačovcov. Kedysi bola salónom, za socializmu sa salón zmenil na knižnicu. „Zaujímavé je, že do salónu mali deti vstup zakázaný. Vagačovci v ňom každú nedeľu organizovali obedy. Pozývali farára, richtára a vlastne všetkých, čo v Detve niečo znamenali,“ dodáva Doskočil. Podobné informácie získal od posledných pamätníkov, ktorí v dome kedysi žili, aj keď iba ako deti. Najstaršími potomkami sú dvaja bratia Nemčokovci a ich sestra, ktorí žijú v Bratislave plus sesternica žijúca v Brne. V Brezne žije syn posledného majiteľa a prevádzkovateľa bryndziarne Štefana Vagača, Stanislav Vagač s manželkou a dcérou Stanislavou. Jeho syn Dušan Vagač žije v Prahe a vnuk Dušan v Banskej Bystrici. „Medzi potomkov rodiny patrí aj významná výtvarníčka Dorota Sádovská,“ vysvetľuje majiteľ. Výtvarné umenie podporovali aj Vagačovci, na prízemí mali miestnosť, kde často žili maliari, ktorí prišli do Detvy a Podpoľania tvoriť.

Namiesto bryndze pivo

Vagačov dom s bývalou bryndziarňou si nový vlastník rozdelil na štyri časti. V časti A bude už spomínaná kaviareň a spomienková miestnosť. V hornej časti, keďže predchádzajúci majiteľ chcel urobiť penzión a začal to už aj prerábať, budú apartmány.

Prechádzame do časti B, kde bola v minulosti slávna bryndziareň. V nej sú rekonštrukčné práce hotové, bryndziareň zmenili na pivovar. Ten čaká na kolaudáciu, prvú várku piva už uvarili. Nejde o úplnú novinku, pivo sa v Detve varilo aj v minulosti, dokonca sa spomína aj v Medveckého monografii Detva. Obnoviť výrobu bryndze by nebolo jednoduché, no ešte zložitejšie by bolo presadiť sa na súčasnom trhu. Súčasťou pivovaru bude aj krčmička, za čias bryndziarne slúžila ako kancelária majiteľa so samostatným oknom do výrobne bryndze. Aby mal prehľad. Návštevníci krčmy tak budú môcť cez okno nakuknúť do pivovaru. Ten má pod palcom Jozef Dodo Sládok.

Pivovar nebol prvoplánový. „Skôr som sa pohrával s myšlienkou urobiť v týchto historických priestoroch galériu. Lenže galéria nám nezaplatí dane, hlavne nie v Detve. Tam kde bola niekedy poctivá bryndziarska manufaktúra chceme vytvoriť poctivú manufaktúru na výrobu piva,“ vysvetľuje vo chvíli, keď prechádzame pivnicami, v ktorých je už uskladnené pivo. Nepasterizované a nefiltrované domáce pivo. Klasický ležiak plzenského typu sa na trhu objaví ešte tento rok.

Vagačov dom ale nie je iba o pivovare. Ako zdôrazňuje súčasný majiteľ: „Vagačov dom je o záchrane priestoru, ktorý je silnou dominantou v Detve.“

Gang, tabuľa a kniha

Vychádzame na dvor, z ktorého je dobre viditeľný gang. V predchádzajúcom režime ho zamurovali, nový majiteľ ho dal „odmurovať“. „Pokúsime sa ho zrekonštruovať. Technológiu poznáme, aj chlapa, ktorý ju ovláda,“ dodáva Doskočil. Charakteristický štýl z tridsiatych rokov je dobre viditeľný na starých domoch v ktoromkoľvek slovenskom meste.

V chodbe, ktorou sa vstupovalo do dvora domu, bola kedysi pamätná tabuľa s menami všetkých Vagačovcov. Originál tabule sa zachoval, je v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Nový majiteľ chce dať vyrobiť jej repliku a umiestniť ju na pôvodné miesto.

Spolu s rekonštrukciou Vagačovho domu by mala vyjsť aj kniha o významných bryndziarskych rodinách v regióne.

Komín slúži bocianom

Najviac zdevastovaným priestorom sú časti C a D. Keďže majú narušenú statiku, pôjdu dole a na ich mieste vyrastú nové budovy. Prechádzame po betónovej ploche, pod nami sú pivnice. Vchádzame do nich, steny majú izolované korkom zaliatym v asfalte. Prekvapením sú kovové chladiace panely. Prekvapuje to, že ich za tie roky bez gazdu, nikto neodviezol do šrotu. Asi boli priťažké.

Komín na hospodárskej prístavbe už dávno neslúži svojmu účelu a možno aj preto si ho vybrali bociany pre svoje hniezdo, čo nový majiteľ musel rešpektovať. V spolupráci s ochranármi hniezdo najprv odstránili a neskôr namontovali kovovú konštrukciu pod nové hniezdo. To, že bociany budú znečisťovať priestor pod ním svojim trusom, majiteľ nevidí ako problém. „S tým počítame, aj preto sme tam požili plechovú strechu.“

Na eurofondy sa pri rekonštrukcii nespoliehal. „Chápem ich ako možnú podporu pre školstvo, kultúru a vedu, no nie pre podnikanie. Degenerujú trh a aj ľudské myslenie,“ hovorí Doskočil. O eurofondy sa bude zaujímať iba pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií.

Komunitný priestor. Toto spojenie zaznelo v súvislosti s Vagačovým domom niekoľkokrát. „Ak sa nám to podarí dokončiť celé, chceme sem pritiahnuť nejaké remeslá. Alebo maliarov, ktorí by si tu mohli urobiť sympózium.“ Majiteľ sa netají tým, že má rád folklór a aj všetko tradičné. „No žijú tu aj ľudia, ktorí vyhľadávajú niečo iné. Možno by chceli vidieť komorný koncert. Nie je problém, keď príde pätnásť alebo dvadsať ľudí,“ dodáva.

Prvá časť Vagačovho domu, teda A a B, by mala byť dokončená do polovice budúceho roka. Zvyšok tak do štyroch rokov. Skôr asi nie.

Text a foto: Milan Suja

0