Detvianska Základná umelecká škola Svetozára Stračinu je pod Poľanou pojmom. Vychovala už stovky absolventov, ktorí uspeli nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veď absolvovanie umeleckej školy je základom pre ďalší rozvoj talentu dieťaťa.

Prví žiaci do Detvy nastúpili ešte v roku 1966, vtedy bola ľudovou školou umenia. Ako pobočka zvolenskej školy mala dva odbory: hudobný a výtvarný. V roku 1994 pribudol tanečný odbor o deväť rokov aj literárno-dramatický. V súčasnosti navštevuje školu 428 detí, z toho je 206 v hudobnom odbore, 86 v tanečnom a vo výtvarnom 91. Audiovizuálna a multimediálna tvorba prilákala 12 detí a literárno-dramatický odbor 33 detí.

Heligónka

V hudobnom odbore je najväčší záujem o klavír, husle, gitaru a v posledných rokoch aj o heligónku, ktorá má prednosť pred akordeónom. „My sme v podstate jednou z prvých škôl, ktorá začala vyučovať hru na heligónku,“ povedala riaditeľka detvianskej ZUŠ-ky Andrea Ľalíková. Heligónka sa na Slovensku nedá študovať na vysokej škole, hru na heligónku preto vyučujú akordeonisti, veď ide o príbuzný nástroj. Učiteľ – akordeonista sa v Detve musí naučiť hrať aj na heligónku, inak by žiakov stratili.

O dychové nástroje nie je záujem

Hudobné odbory stále lákajú najviac detí, tento rok pribudlo v škole 66 detí, z toho 37 malo záujem o hudobné odbory. Tie sú špecifické, nemôže ich zastrešiť iná inštitúcia, iba základná umelecká škola. Ani krúžky, ani občianske združenia.

V detvianske umeleckej škole môžu deti študovať spev, základy kompozície, všetky sláčikové nástroje, klavír, keyboard, cimbal, gitaru, akordeón, heligónku a bicie. Najslabšie sú zastúpené dychové nástroje, venujú sa hre na zobcovej a priečnej flaute a jeden žiak sa učí hrať na píšťalke. „Vyplýva to z charakteru regiónu Podpoľania, dychové nástroje sa v praxi až tak neuplatnia ako iné nástroje,“ dodala riaditeľka. V regióne pôsobí niekoľko folklórnych súborov, inde majú pritom problém postaviť jeden.

Chce to trpezlivosť

Takmer všetci muzikanti pôsobiaci v súboroch začínali v umeleckej škole. Niektorí spolu vyrastali a spoznávali sa od svojich prvých hudobných krokov. V súčasnosti majú už aj 15-roční muzikanti svoje kapely a chodia hrávať na rôzne akcie.

Pri tradičných hudobných nástrojoch učitelia niekedy zápasia s vplyvom rodiny a okolia malých muzikantov. „Kým nezískajú vzdelanie a nenaučia sa klasickú techniku, nemali by robiť amatérsku ľudovú muziku,“ vysvetlila. Dôvod? Kazia si techniku. Učitelia sa preto snažia presviedčať nielen samotných žiakov, ale najmä rodičov.

Prvé tri roky

Každé dieťa nevydrží v umeleckej škole až do konca, niektorí to zabalia už po roku. V hudbe je to ešte ťažšie ako v iných odboroch, obyčajne trvá celé roky, kým sa žiak naučí dobre ovládať svoj hudobný nástroj. „Keď už vydržia prvé tri roky, obyčajne dokončia aj školu,“ povedala riaditeľka, ktorá je v detvianskej škole už dvadsaťštyri rokov.

Rodičia by radi videli svoje deti na javiskách ako úspešných hudobníkov alebo spevákov. A niekedy príliš tlačia na svoje deti. Podľa riaditeľky, nie vždy je to prínosom. „Občas je tlak na dieťa prospešný, no sú deti, na ktoré je zbytočné tlačiť. Vtedy je dôležitá komunikácia medzi rodičom a učiteľom, ktorý prvý vidí prípadný nezáujem zo strany žiaka.“ Niekedy stačí, že mu zmenia hudobný nástroj a dieťa úspešne pokračuje ďalej.

Všetky odbory

Detvianska ZUŠ-ka má všetky odbory, ktoré legislatíva povoľuje: hudobný, výtvarný, tanečný, literárno-dramatický a audiovizuálnu a multimediálnu tvorbu. Budúcich žiakov hľadajú cez týždeň otvorených dverí, počas ktorého prejdú školou všetky škôlky a základné školy, vrátane špeciálnych škôl z Detvy a okolia. „Robíme to tak, aby sa na vyučovaní nielen pozerali, ale si niečo aj vyskúšali,“ dodala Ľalíková.

Najnovším odborom je audiovizuálna a multimediálna tvorba. „Je to práca s kamerou, zvukom, strihom. Deti sa naučia napísať scenár, učia sa moderovať a interpretovať. Vhodný je pre deti od desiatich rokov až po stredné školy. Dnešná doba si takýto odbor vyžiadala. Na väčšine škôl je už súčasťou vzdelávania,“ vysvetlila Andrea Ľalíková.

Text a foto: Milan Suja

0