Je nastaveným zrkadlom. Ukazuje nám iba to, akí v skutočnosti sme. Strašiak koronavírus, ktorý zatiaľ zabíja iba za našimi hranicami, nás otvoril ako konzervu sardiniek. Stratili sme maskovanie, ostali sme nahí.

A debil je odrazu debilom už na prvý pohľad. Pokojne si stojí na autobusovej zastávke, samozrejme bez rúška. Veď to by sa mu nedalo fajčiť. Je to frajer, je to debil. Úplne vymaže snahu desiatok ľudí, ktorí sa chránia ako môžu.

Dal som si rúško a nemohol som sa zbaviť pocitu hanby. Sprostý pocit pri pohľadoch okoloidúcich. Nakoniec som sa hanbil aj za to, že sa hanbím. V detvianskom Tescu sme minulý týždeň boli s rúškom dvaja! Ja a mladá dievčina. Aj tá sa radšej vyhýbala pohľadom ľudí, ktorí sa na nás pozerali stále ako na exotov. Napriek Číne, Taliansku, napriek celému svetu… Aspoňže sa už nesmiali. Dokonca som u niekoľkých „prečítal“ aj akési pochopenie či slabučký obdiv. A možno som to iba chcel vidieť.

Od piatku sme sa prehupli do pondelka a rúška na uliciach sú hádam aj vo väčšine. Víkend plný opatrení mal svoj význam. Televízie síce neustále vysielali o vládnych opatreniach, no v reklamných prestávkach nabehli na klasiku. Tu prášok na pranie, tam nový telefón… Aké zbytočné. Vyhodené peniaze. Keby radšej v spotoch vysvetlili, že rúško naozaj nie je hanba a jeho nosením ochránime seba aj iných. Že zvýšená hygiena rúk je takou samozrejmosťou ako to, že si predtým ako opustím byt, oblečiem nohavice.

Davy pred obchodnými centrami, nechránené predavačky, pretože zahraniční majitelia im nedodali ochranné rúška, chýbajúci chlieb… To sú stále obrazy, ktoré by sme už v súčasnosti nechceli vidieť.

Rad ľudí s rúškami pred poštou a navlas rovnaký pred lekárňou sú lepším obrazom. Takmer všetci sú chránení, navyše od seba dodržujú približne metrový odstup. Možno nie sme ešte stratení.

Koronavírus nám vypĺňa podstatný čas z nášho osobného i pracovného života. Tam aj tam nás vyzývajú na zodpovednosť. Voči sebe, voči ostatným, jednoducho voči životu. Nevieme, koľko sme ho dostali do vienka, aká a či vôbec je v pláne nejaká budúcnosť. Správajme sa však tak, akoby v pláne bola. Celý kopec budúcnosti.

Milan Suja

Ilustračné foto: Gerd Altmann Pixabay

0