Sú celkom nenápadní a pod ochranným oblečením aj takmer na nerozoznanie od ostatných zdravotníkov. Ich anonymita však končí tam, kde je potrebné vidieť tvár a poznať celé meno. Inšpirovaní svojím zakladateľom, sv. Františkom z Assisi, prinášajú so sebou pokoj a dobro. Traja kapucíni z Raticovho vrchu v Hriňovej dobrovoľne pomáhajú na covidovom oddelení vo zvolenskej nemocnici.

Ich duchovná podpora je všadeprítomná a nevtieravá, no veľmi potrebná. „My sme si jednoducho s bratmi povedali, že chceme a ideme pomôcť. Povedal by som, že neviem či „pomáham“ ľuďom ja alebo v istom zmysle oni „pomáhajú“ mne. Nedá sa jednoznačne povedať, že „nápomocný“ som len ja. Aspoň ja to takto vnímam. Okrem toho sme ako bratia nastúpili do už idúceho vlaku, čiže zohratého zdravotného personálu, ktorí svoju prácu vykonáva obdivuhodne, čo nás veľmi povzbudzuje,“ hovorí jedným z dobrovoľníkov, mladý, len 26-ročný, kapucín Matej Zbranek.

Pomáhajú tam, kde je to potrebné

Pomocnú ruku podali nemocnici traja kapucíni. Dvaja kňazi – Anton Majerčák a Vladimír Polák a už spomínaný študent Matej. V dennej zmene je vždy jeden z nich. „Keď vidím pacientov na tomto oddelení, tak vidím realitu. Každý človek potrebuje blízkosť druhého a hlavne potrebuje nebyť sám. Myslím si, že by si asi každý chorý želal, aby bol pri ňom niekto z blízkych a pomáhal mu nielen vo veciach starostlivosti o neho, ale aj veľmi jednoducho – svojou vlastnou prítomnosťou, ktorá je, podľa mňa, pre chorého nad zlato,“ dodáva k svojmu pôsobeniu na covid oddelení Matej.

Práca vo zvolenskej nemocnici na mimoriadne náročnom covidovom oddelení  nie je len o duchovnej podpore. Kapucíni pomáhajú všade tam, kde je to potrebné. Roboty je v nemocnici vždy dosť, a preto sa traja pomocníci plnohodnotne zaradili do ošetrovateľského procesu. Odložili rúcho a obliekli si tak, ako každý pracovník na oddelení, jednorazové oblečenie, založili si ochranné pomôcky a vydali sa za pacientmi.

Pokoj a pokora

„Pacientom pomáhajú pri každodenných činnostiach ako je toaleta, umývanie zubov, holenie, polohovanie, jedenie. Na prvý pohľad pracujú ako každý pracovník,“ dopĺňa vrchná sestra jedného z covidových oddelení Katarína Liptáková. Práce a činností na covid oddelení je podľa nej naozaj veľa a páni kňazi spolu so študentom Matejom ju zvládajú s neuveriteľnou odhodlanosťou a pokorou. Práve pokoj a pokora im umožňujú pridať do bežných činností na oddelení to, na čo iní v zápale povinností a snahe urobiť všetko správne niekedy zabúdajú – načúvať ľuďom. „Ľuďmi nemyslím len pacientov, sú nimi aj naši pracovníci, naše sestry a sanitári. Každý jeden člen ošetrovateľského tímu. Naši kňazi, ako ich familiárne voláme, vnášajú na oddelenie možnosť vyrozprávať sa a posťažovať sa. Niekedy vypočuť si toho druhého a na chvíľu sa zastaviť vie pomôcť viac než podanie lieku,“ vysvetľuje Liptáková.

(mp)

0