Ako Podpoľanci máme život prepojený s Poľanou, prastarou sopkou v strede Slovenska, ktorá našťastie už zabudla na svoj sopečný pôvod. Pri pohľade na ňu väčšina z nás vidí kopec, síce poriadne veľký, ale predsa len kopec, ako stvorený na turistiku. Oko odborníka ale vidí oveľa viac.

Pri Bútľavke

„Hovorí sa, že prastará kaldera Poľany ukrýva vo svojich zákutiach zabudnuté poklady a bohatstvo. Márne by sme ich však podľa povestí hľadali v brale Janošíkovej skaly, či pri Bátovskom balvane. Pôvodné legendy totiž len okrajovo spomínajú bohaté zelené lesy, ktoré sú dnes ozdobou a pýchou tohto územia,“ hovorí Lucia Miňová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti, Biosférickej rezervácie Poľana. Podľa nej pralesy Poľany ukrývajú množstvo zaujímavých a cenných prekvapení. Jedno z nich sa nachádza na južných svahoch vnútra kaldery. Dnes ho nazývame Prírodnou rezerváciou Pri Bútľavke.

Jedovatý tis

„Chránené územie má rozlohu 23 hektárov a bolo vyhlásené v roku 1993. Zachovalá časť pôvodných lesov tohto územia ukrýva veľmi cennú zaujímavosť. Lesný porast je totiž obohatený o výskyt tisa obyčajného, ktorý spravidla rastie na vápencovom podklade. Jeho prítomnosť na andezitovom podloží Poľany sa preto považuje za výnimočný,“ vysvetľuje Miňová. Ale pozor, tis je jedovatou drevinou, ktorá sa dožíva aj viac ako tisíc rokov. Jeho jedinou jedlou časťou je plod, ktorý má však vo svojom vnútri semeno, rovnako jedovaté ako ostatné jeho časti.

 Nie všetky vzácne územia je vidieť

Okolo prírodnej rezervácie Pri Bútľavke nevedie žiadny frekventovaný turistický chodník, len občas využívaná lesná cesta.  Jej výnimočnosť dopĺňajú tajomné skalné monumenty, kamenné moria, ihly a bralá, ktoré sa postupom času stali súčasťou prastarého lesa. Pamätníci dávnej minulosti sú akoby jej tichými strážcami. Svojou prítomnosťou znemožňujú priechodnosť územia. Vďaka týmto podmienkam má lokalita miminum návštevníkov. „Práve nedotknuteľnosť a zachovávanie cyklu života, ktorý v nej bez zásahov prebieha už niekoľko storočí umocňuje jeho hodnotu a význam. Ochrana týchto procesov je preto dôvodom a hlavným poslaním pre návrh rozšírenia tejto výnimočnej prírodnej rezervácii,“ dopĺňa Lucia Miňová.

Lipa v zaujímavých rozmeroch a tvaroch.

Ako sa vyhnúť problémom?

Prírodná rezervácia je miestom migračných trás živočíchov najmä jelenej a diviačej zveri. Je výnimočná z hľadiska poskytovania vhodných úkrytových podmienok pre rysa ostrovida, vlka dravého a našu najväčšiu šelmu medveďa hnedého, ktorému sa v tomto území obzvlášť darí.  

Samozrejme, les je les a pri prechádzke sa nám rýchlo môže stať, že nevedome vstúpime do územia, ktoré je  chránené najvyšším stupňom ochrany. Podľa odborníkov, každý kto plánuje trasu do prírody by si mal dopredu zistiť akou cestou pôjde a aké miesta navštívi. „V dnešnej dobe mobilných dát a využívaním GPS súradníc nie je žiadny problém identifikovať dostupnosť terénu a jeho charakter z hľadiska ochrany prírody a krajiny,“ vysvetľuje Lucia Miňová.

Každé chránené územie je označené podľa vyhlášky, ktorá hovorí: „Na označenie chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú tabule so štátnym znakom Slovenskej republiky a s nápisom s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; to neplatí, ak ide o súkromné chránené územie a obecné chránené územie, ktoré možno so súhlasom orgánu ochrany prírody označiť tabuľami s osobitným označením. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť alebo o národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa ich celý názov. Tabule sa umiestňujú na priesečníku hranice chráneného územia s pozemnou komunikáciou, ako aj chodníkmi, najmä náučnými a turistickými chodníkmi a na brehu ostrova, ak je ostrov súčasťou chráneného územia.“

Z obdivovania prírodných krás sa preto pri stretnutí so strážcom prírody rýchlo prebudíme v realite. Zákon hovorí jasne, v prípade, že návštevník poruší pravidlá, môže byť riešený dohovorom alebo blokovou pokutou za priestupok spáchaný z nedbanlivosti.

Milan Suja

Foto: Pavol Kostúr, Ivan Rybár

1+