Zima sa miestami už viac podobá na jar, a to je obdobie, kedy sa v prírode každoročne vytvárajú dobré podmienky pre vznik požiarov. Prispievajú k tomu aj faktory ako sucho, vietor, stav vegetácie… A samozrejme človek.

Vždy na jar hasiči upozorňujú ľudí na nebezpečenstvo vypaľovania trávy. Každoročne sa pri ňom zrania viacerí ľudia, najmä dôchodcovia a neraz sú tieto zranenia až smrteľné. Z horiace trávy dochádza tiež k požiarom hospodárskych budov, stohov slamy a lesných porastov.

Okres Detva má v regióne smutné prvenstvo vo vypaľovaní trávy. „Prvé výjazdy sme mali ešte koncom februára. Trávu niekto vypaľoval v Piešti,“ vysvetlil riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene Dušan Hancko. Podľa neho bolo šťastím, že začalo pršať, inak by prípadov vypaľovanie trávy bolo v Podpoľaní oveľa viac.

Trochu čísel

„V roku 2019 vzniklo v dôsledku vypaľovania trávnatých porastov v okresoch Zvolen, Detva a Krupina 46 požiarov,“ pripomenul Dušan Hancko. Najaktívnejšie sa vypaľovalo pod Poľanou, v územnom obvode Hasičskej stanice v Detve bola v roku 2019 vypaľovaná tráva príčinou požiaru v 32 prípadoch. Celková škoda vo všetkých troch okresoch síce nepresiahla tisíc eur a vlani pri týchto požiaroch nedošlo ani k zraneniu či k usmrteniu ľudí, no aj tak ide o závažné udalosti.

Požiare spôsobené vypaľovaním trávy tvorili viac ako polovicu zo všetkých požiarov v prírodnom prostredí v územnom obvode Hasičskej stanice v Detve. Na porovnanie druhou najčastejšou príčinou bolo spaľovanie odpadu a odpadkov mimo skládok, ktorých bolo iba 9. Manipulácia so žeravým popolom spôsobila 5 požiarov.

Vhodné podmienky na vypaľovanie trávy sú podstatným faktorom. V roku 2018 počasie vypaľovaniu trávy až tak „neprialo“, v detvianskom obvode hasiči riešili „iba“ 16 požiarov, ktorých príčinou bolo vypaľovanie trávy a suchých porastov. V roku 2018 bolo v okolí Detvy oveľa menej aj ostatných požiarov v prírodnom prostredí.

Trochu paragrafov

Zákon o ochrane pred požiarmi hovorí jasnou rečou. Fyzické a taktiež právnické osoby nesmú vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov. Fyzickej osobe, ktorá vypaľuje takéto porasty alebo zakladá oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, môže hasičské okresné riaditeľstvo uložiť pokutu až do výšky 331 eur. „Ešte prísnejší postih je pre právnické alebo podnikajúce osoby, ktorým Okresné riaditeľstvo HaZZ môže za vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov alebo zakladanie ohňa v priestoroch alebo miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu uložiť pokutu až do výšky 16 596 eur,“ vysvetlil riaditeľ Hancko. V roku 2019 uložili za vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov 10 pokút v blokovom konaní v celkovej výške 220 eur.

Hynú mláďatá

Vypaľovanie trávy vplýva či už priamo alebo nepriamo aj na všetky druhy živočíchov, ktoré tam žijú. Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiá hmyzu, či už sa jedná o vajíčka zimujúce na rastlinstve, húsenice ukryté v suchej vlaňajšej vegetácií alebo kukly uložené v zámotkoch na povrchu pôdy. Nepriaznivý vplyv postihuje aj obojživelníky a plazy. Hynú mláďatá, dospelí jedinci, ale aj znášky vajíčok, ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy, chrastí, prípadne pod kameňmi. Ušetrené pred vypaľovaním trávy nie je ani vtáctvo.

„Mýtus o tom, že vypaľovanie trávy má priaznivý vplyv na pôdu tiež nie je pravdivý. Pri vypaľovaní ako prvá zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné množstvo minerálnych látok,“ dodal Dušan Hancko. Podľa neho sa po vypálení pozemku stáva pôda tiež podstatne citlivejšou na mechanické poškodenie v dôsledku pohybu, napríklad dobytka alebo mechanizmov, po jej povrchu.

Milan Suja

0