Ty nič necítiš? Auto, ktoré pred nami trochu zadymilo, už dávno zmizlo z dohľadu. Po skúmavom pohľade manželky som sa sústredil na svoj čuch, no žiadna zmena. Naozaj som nič necítil. Vyslovená otázka v mojom tele okamžite spustila vlnu reakcií. Nič necítiť, všetci predsa vieme, čo to znamená! Tep sa mi zrejme zdvojnásobil, myšlienky smerovali k jednému – mohol som TO niekde chytiť? Okamžite sa snažím skontrolovať si chuť, no s prázdnymi ústami sa nič nedá zistiť. Napriek tomu sa moje znepokojenie iba zvyšuje. Žiadna logika. Panika ju zrejme nepozná.  

Pri príchode domov som sa neuveriteľne tešil na test. Mal som ho pred očami, tá predstava mi vyvolala na tvári široký úsmev. Viem, v dnešnej dobe celoplošných, skríningových a neviem akých testovaní, je tešiť sa na test nie celkom v poriadku. No ja som sa ho naozaj nevedel dočkať. Akoby som bol znovu malým chlapcom, ktorý dostal novú loptu a potrebuje ju hneď vyskúšať. Akoby to boli vytúžené lyže, ktoré si zakladám na nohy ešte v obývačke, veď je to jedno, aj tak vonku nie je žiadny sneh. Akoby som dostal bicykel… pokračovať by sa dalo veľmi dlho.

Keď prišla tá chvíľa, srdce sa mi rozbúchalo. Hoci som ešte nepoznal výsledok, k svojmu testu som sa blížil ako vo sne. Veril som si, veril som v dobrý výsledok. Pristúpil som na vzdialenosť niekoľkých centimetrov a vtiahol som ju do seba – vôňu čerstvo zaúdených domácich klobás. Testom som úspešne prešiel.

Milan Suja

0